Čo je cestovná trombóza, ako ju spoznať, kto je najviac ohrozený a ako jej predísť?

Čo je cestovná trombóza?

Cestovná trombóza je stav, kedy sa v žile vytvorí krvná zrazenina v dôsledku pomalšieho toku krvi. Najčastejšie sa vytvorí v žilách dolných končatín, kde sa pri dlhodobom sedení spomaľuje prietok krvi.

Ak krv prúdi príliš pomaly, môže sa začať zhlukovať a vytvoriť zrazeninu. Tento stav sa odborne nazýva hlboká žilová trombóza (DVT). Samotná zrazenina nemusí spočiatku spôsobovať výrazné ťažkosti, problém nastáva, ak sa jej časť uvoľní a krvným obehom sa dostane do pľúc. Môže tak vzniknúť pľúcna embólia, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Dobrou správou je, že cestovná trombóza je pomerne zriedkavá a vo väčšine prípadov jej možno predchádzať jednoduchými preventívnymi opatreniami. Aj napriek nízkemu výskytu, riziko netreba podceňovať.

Prečo vzniká práve počas cestovania?

Naše lýtkové svaly fungujú pri chôdzi ako „pumpa”, ktorá pomáha krvi vracať sa späť k srdcu. Pri dlhom sedení sa však pohyb obmedzí, prietok krvi v nohách sa spomalí a krv sa môže začať hromadiť v žilách. To vytvára podmienky na vznik krvnej zrazeniny.

Týka sa len lietadla?

Nie, hoci sa o cestovnej trombóze najčastejšie hovorí v súvislosti s lietaním, vzniknúť môže pri akejkoľvek dlhšej ceste, počas ktorej sedíte bez väčšieho pohybu.

Ako krvná zrazenina vznikne?

Naše telo dokáže vytvoriť krvnú zrazeninu aj vtedy, keď je to potrebné, napríklad pri poranení, aby zastavilo krvácanie. Tento jav nastáva vo vnútri žíl vtedy, ak sa prúd krvi žilou spomalí. V niektorých miestach sa začne doslova „zdržiavať”.

Krvné doštičky a bielkoviny zodpovedné za zrážanie krvi sa tak dostanú do dlhšieho kontaktu a môžu sa začať spájať. Postupne vytvoria malú krvnú zrazeninu, ktorá sa môže zväčšovať a čiastočne alebo úplne upchať žilu.

Kto patrí medzi rizikové skupiny?

U zdravého a aktívneho človeka je riziko vzniku cestovnej trombóze nižšie. Samozrejme nie je možné to vyvrátiť na 100 %.

Väčšiu opatrnosť by mali venovať najmä:

• ľudia, ktorí už v minulosti prekonali hlbokú žilovú trombózu alebo pľúcnu embóliu,

• osoby, po nedávnej operácii, úraze alebo dlhšej hospitalizácii,

• tehotné ženy a ženy v období do 6 týždňov po pôrode,

• ženy užívajúce kombinovanú hormonálnu antikoncepciu,

• ľudia s nadváhou alebo obezitou,

• osoby staršie ako 60 rokov,

• pacienti s onkologickým ochorením alebo inými vážnymi chronickými ochoreniami,

• ľudia s poruchami zrážanlivosti krvi,

• ľudia s kŕčovými žilami, najmä ak patria aj do iných rizikových skupín.

Ak ste sa v niektorom z rizikových faktorov našli, nemusíte sa obávať, že cestovná trombóza sa u vás automaticky objaví. Riziko závisí od kombinácie viacerých faktorov a u väčšiny ľudí zostáva nízke. Ak vás však čaká dlhá cesta a máte viac rizikových faktorov naraz, je rozumné poradiť sa pred cestou s lekárom o najvhodnejšej prevencii.

Aké sú príznaky cestovnej trombózy?

Pocítite niečo už počas cesty? Nie vždy. Cestovná trombóza sa môže prejaviť počas cesty, ale príznaky sa dokážu objaviť aj niekoľko dní či týždňov po návrate.

Najčastejšie príznaky hlbokej žilovej trombózy sú:

• opuch jednej nohy, zvyčajne ide o lýtko alebo stehno,

• bolesť alebo citlivosť nohy, ktorá sa môže zhoršovať pri chôdzi alebo státí,

• začervenaná alebo teplejšia koža v postihnutej oblasti,

• pocit napätia alebo tlaku v nohe.

Kedy môže ísť o život?

Najväčšie riziko nastáva vtedy, keď sa časť krvnej zrazeniny uvoľní zo žily a krvným obehom sa dostane do pľúc. Môže upchať pľúcnu tepnu a spôsobiť pľúcnu embóliu, ktorá je život ohrozujúcim stavom a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Medzi varovné príznaky patria najmä:

• náhla dýchavičnosť alebo sťažené dýchanie,

• ostrá bolesť na hrudi, ktorá sa zhoršuje pri hlbokom nádychu,

• zrýchlený tep,

• vykašliavanie krvi,

• závraty, kolaps alebo strata vedomia.

Ako znížiť riziko počas cestovania?

Ak plánujete dovolenku, spoznávací výlet, alebo len jednoducho cestujete niekoľko hodín, je ideálne pozrieť sa na niekoľko opatrení, ktoré vám pomôžu znížiť riziko.

Pravidelný pohyb

Poviete si, že je to klišé, avšak takáto drobnosť vie veľmi pomôcť. Ak cestujete lietadlom, autobusom alebo vlakom, skúste sa každé 2 až 3 hodiny postaviť, krátko prejsť alebo sa aspoň ponaťahovať. Prejdite sa na WC alebo len jednoducho po uličke. Pri ceste autom si naplánujte pravidelné prestávky, počas ktorých sa prejdete a rozhýbete nohy.

Precvičujte lýtka aj počas sedenia

Ak sa nemôžete postaviť, pomôžu aj jednoduché cviky. Striedavo zdvíhajte päty a špičky, krúžte členkami alebo niekoľkokrát napnite a uvoľnite lýtkové svaly. Aj drobný pohyb podporuje prietok krvi v dolných končatinách.

Vyberte si miesto pri uličke

Ak cestujete lietadlom, miesto pri uličke vám uľahčí častejšie vstávanie bez toho, aby ste museli obťažovať ostatných cestujúcich.

Zvážte kompresné podkolienky

Ak patríte medzi rizikové skupiny, lekár vám môže odporučiť kompresné podkolienky. Jemným tlakom podporujú návrat krvi zo žíl späť k srdcu a pomáhajú znižovať jej hromadenie v dolných končatinách.

Pred cestou sa poraďte s lekárom

Ak ste už v minulosti prekonali trombózu, máte poruchu zrážanlivosti krvi alebo viacero rizikových faktorov naraz, poraďte sa pred dlhšou cestou so svojím lekárom. V niektorých prípadoch môže odporučiť špecifické preventívne opatrenia alebo liečbu.

Kompresné podkolienky ako nenápadný spoločník

Kompresné podkolienky jemne stláčajú dolné končatiny, čím podporujú návrat krvi zo žíl späť k srdcu a pomáhajú predchádzať jej hromadeniu v nohách počas dlhého sedenia.

Najväčší prínos majú u ľudí, ktorí patria medzi rizikové skupiny, napríklad po prekonanej trombóze, pri kŕčových žilách, vo vyššom veku, počas tehotenstva alebo pri dlhých cestách trvajúcich viac ako 4 hodiny.

Ak si nie ste istí, či sú pre vás vhodné, poraďte sa pred cestou so svojím lekárom alebo lekárnikom. Dôležité je tiež vybrať správnu veľkosť a primeranú kompresnú triedu, aby podkolienky plnili svoju funkciu a boli pohodlné na nosenie.

Neviete, ktoré kompresné podkolienky sú pre vás vhodné? Navštívte náš Unizdrav showroom, kde vám náš tím pomôže s výberom správnej veľkosti aj kompresnej triedy podľa vašich potrieb.

 

❓Často kladené otázky (FAQ)

Po koľkých hodinách cestovania vzniká riziko trombózy?

Riziko sa začína zvyšovať pri cestách trvajúcich približne 4 hodiny a viac. Čím dlhšie sedíte bez pohybu, tým môže byť riziko vyššie.

Hrozí trombóza aj pri sedavej práci za počítačom?

Áno, dlhodobé sedenie môže spomaľovať prietok krvi aj pri práci. Riziko je však zvyčajne nižšie ako pri niekoľkohodinovom cestovaní bez možnosti pohybu. Aj pri práci je preto vhodné pravidelne vstávať a krátko sa prejsť.

Je bezpečné spať počas dlhého letu? (vtedy sa nehýbem a spím aj niekoľko hodín)

Áno,ak však spíte niekoľko hodín bez pohybu, je vhodné sa po prebudení prejsť alebo si aspoň precvičiť nohy.

Pomôže, ak budem počas letu piť viac vody?

Dostatok tekutín je počas cestovania vhodný, pretože podporuje celkovú hydratáciu organizmu. Samotné pitie vody však nenahrádza pravidelný pohyb ani ostatné preventívne opatrenia.

Má pitie alkoholu počas cestovania pozitívny vplyv na riedenie krvi?

Nie. Ide o rozšírený mýtus. Alkohol cestovnej trombóze nepredchádza a vo väčšom množstve môže organizmus naopak odvodňovať a zhoršiť celkovú pohodu počas cesty.

 

Zdroje

• Tepper NK et al. (2017): Nonoral combined hormonal contraceptives and thromboembolism: a systematic review. Contraception.
• Centers for Disease Control and Prevention (CDC): Understanding Your Risk for Blood Clots with Travel.
• Watson HG, Baglin TP. (2011): Guidelines on travel-related venous thrombosis.