Ako si udržať zdravý krvný tlak? Hodnoty, meranie a 7 tipov, ktoré naozaj fungujú

Čo je krvný tlak a čo znamenajú dve čísla na tlakometri?

Krvný tlak vyjadruje silu, ktorou krv pri prúdení pôsobí na steny tepien. Nie je pritom počas celého dňa rovnaký. Mení sa napríklad v závislosti od fyzickej aktivity, stresu, polohy tela či spánku. U väčšiny ľudí počas spánku prirodzene klesá a po prebudení opäť stúpa.¹

 

Pri meraní sa výsledok zapisuje pomocou dvoch hodnôt, napríklad 120/80 mmHg:

• Systolický (horný) tlak – 120 mmHg udáva tlak v tepnách vo chvíli, keď sa srdce stiahne a vypudí krv do krvného obehu.
• Diastolický (dolný) tlak – 80 mmHg predstavuje tlak v tepnách medzi jednotlivými údermi, keď je srdcový sval uvoľnený. 

Skratka mmHg znamená milimetre ortuťového stĺpca a ide o jednotku, v ktorej sa krvný tlak tradične udáva.

Dôležité je vedieť, že jedno meranie je iba momentálnym obrazom krvného tlaku. Jeho hodnoty prirodzene kolíšu, preto sa pri posudzovaní vysokého alebo nízkeho tlaku nepozeráme iba na jedno náhodne namerané číslo, ale jeho hodnoty meriame pravidelne.

Aký je normálny krvný tlak?

Pri krvnom tlaku neexistuje jedna hodnota, ktorú musíte namerať „na jednotku“. Podľa aktuálnych odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) z roku 2024 sa hodnoty namerané v ambulancii rozdeľujú do troch základných kategórií: nezvýšený krvný tlak, zvýšený krvný tlak a hypertenzia.²

Hodnota krvného tlaku	Systolický tlak	Diastolický tlak
Nezvýšený krvný tlak	menej ako 120 mmHg	menej ako 70 mmHg
Zvýšený krvný tlak	120–139 mmHg	a/alebo 70–89 mmHg
Hypertenzia (vysoký krvný tlak)	140 mmHg a viac	a/alebo 90 mmHg a viac

 

Možno vás prekvapí, že 120/80 mmHg už podľa novej klasifikácie ESC patrí do kategórie zvýšeného krvného tlaku. Neznamená to však, že človek s tlakom 120/80 má hypertenziu alebo automaticky potrebuje lieky. Nová kategória má upozorniť na to, že kardiovaskulárne riziko sa so stúpajúcim tlakom zvyšuje postupne a neobjaví sa až po prekročení jednej konkrétnej hranice

Ako si správne zmerať krvný tlak doma?

Domáce meranie krvného tlaku môže poskytnúť veľmi užitočné informácie, no aj kvalitný tlakomer môže ukázať skreslenú hodnotu, ak tlak nemeriate správne. Výsledok dokáže ovplyvniť poloha tela, rozprávanie počas merania, nesprávna veľkosť manžety či nedostatočný odpočinok pred meraním.

5 chýb, ktoré môžu skresliť výsledok

• Meriate tlak hneď po príchode alebo aktivite
• Sedíte s prekríženými nohami
• Ruka voľne visí vedľa tela
• Manžetu máte cez oblečenie
• Počas merania rozprávate alebo sa hýbete

Pred meraním si preto doprajte aspoň 5 minút pokojného sedenia. Sadnite si tak, aby ste mali chrbát podopretý, chodidlá položené na podlahe a nohy neprekrížené. Ruku položte na stôl tak, aby bola manžeta približne vo výške srdca. Manžetu nasadzujte na holé rameno, nie cez oblečenie, a počas samotného merania nerozprávajte ani sa nehýbte

Ramenný alebo zápästný tlakomer?

Ak si vyberáte tlakomer na pravidelné domáce meranie, prvou voľbou by mal byť validovaný automatický ramenný tlakomer so správnou veľkosťou manžety. Odborné odporúčania Európskej spoločnosti pre hypertenziu považujú ramenné prístroje za najspoľahlivejšiu možnosť na domáce meranie krvného tlaku.⁴

Zápästné tlakomery majú výhodu v menších rozmeroch a jednoduchom prenášaní, sú však citlivejšie na správnu techniku merania. Zápästie musí byť počas merania presne vo výške srdca. Môže byť alternatívou napríklad vtedy, keď nie je možné správne nasadiť ramennú manžetu pre veľký obvod alebo tvar ramena.

---

Vysoký krvný tlak (hypertenzia): prečo ho nemusíte vôbec cítiť?

Hypertenzia je stav, pri ktorom zostáva krvný tlak dlhodobo zvýšený. Zradná je najmä tým, že človek môže mať vysoké hodnoty celé roky bez výraznejších ťažkostí. Preto sa na bolesť hlavy, búšenie srdca či iné subjektívne pocity nedá pri odhaľovaní hypertenzie spoľahnúť, rozhodujúce je samotné meranie krvného tlaku.

To, že vysoký tlak necítite, však neznamená, že organizmu neškodí. Pri dlhodobej hypertenzii môžu postupne vznikať zmeny na srdci, cievach, obličkách či mozgu, pričom poškodenie môže prebiehať ešte predtým, ako sa objavia viditeľné zdravotné komplikácie.⁵

Aké príznaky môže mať vysoký krvný tlak?

Vysoký krvný tlak je často bezpríznakový, preto podľa toho, ako sa človek cíti, nemožno spoľahlivo odhadnúť jeho hodnoty. Niektorí ľudia síce uvádzajú napríklad bolesti hlavy či závraty, ide však o nešpecifické ťažkosti, ktoré môžu mať množstvo iných príčin.

Pri veľmi vysokom krvnom tlaku, najmä ak už dochádza k akútnemu poškodeniu orgánov, sa môžu objaviť napríklad:

• silná alebo náhle vzniknutá bolesť hlavy,
• bolesť alebo tlak na hrudníku,
• dýchavičnosť,
• poruchy videnia,
• zmätenosť alebo porucha vedomia,
• slabosť, ochrnutie či iné náhle neurologické príznaky.

Ako znížiť vysoký krvný tlak?

Pri zvýšenom krvnom tlaku dokážu pomôcť aj zmeny každodenných návykov.

• Obmedzte soľ. Pozor nielen na soľničku, ale aj na údeniny, slané snacky, hotové jedlá, omáčky či ďalšie spracované potraviny. Zníženie príjmu sodíka môže znižovať krvný tlak.⁶
• Jedzte viac zeleniny, ovocia a strukovín. Zdravú stravu netreba podceňovať.
• Pravidelne sa hýbte. Nemusíte podávať športové výkony, počíta sa aj svižná chôdza, bicyklovanie či plávanie. Priaznivý vplyv na krvný tlak má aeróbny aj silový tréning.
• Pri nadváhe môže pomôcť postupné schudnutie. Už zníženie telesnej hmotnosti môže u ľudí s nadváhou alebo obezitou prispieť k poklesu krvného tlaku.
• Obmedzte alkohol a nefajčite. Ide o dôležité kroky nielen pre krvný tlak, ale aj pre celkové zdravie srdca a ciev.
• Doprajte si dostatok spánku a regenerácie. Pravidelný spánkový režim a zvládanie dlhodobého stresu patria k ďalším súčastiam zdravého životného štýlu.

Ako sa vysoký krvný tlak lieči?

Liečba hypertenzie závisí od výšky krvného tlaku, celkového kardiovaskulárneho rizika a ďalších ochorení pacienta. Základom zostávajú úpravy životného štýlu, pri mnohých pacientoch je však potrebná aj liečba liekmi.

---

Nízky krvný tlak (hypotenzia): kedy je skutočne problém?

Za nízky krvný tlak sa často označujú hodnoty pod 90/60 mmHg. Samotné číslo však ešte nemusí znamenať zdravotný problém. Niektorí ľudia majú prirodzene nižší tlak a pokiaľ sa cítia dobre a organizmus je dostatočne prekrvený, nemusí si vyžadovať liečbu.

Pozornosť si zaslúži najmä vtedy, keď sa objavujú ťažkosti alebo výrazný pokles oproti bežným hodnotám. Príčinou môže byť napríklad nedostatok tekutín, strata krvi, niektoré lieky, srdcovo-cievne ochorenia alebo poruchy regulácie krvného tlaku.

Aké príznaky môže mať nízky krvný tlak?

Nízky krvný tlak nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti. Ak však vedie k nedostatočnému prekrveniu mozgu a ďalších orgánov, môžu sa objaviť najmä:⁷

• závraty alebo točenie hlavy,
• pocit slabosti a únava,
• rozmazané či zahmlené videnie,
• nevoľnosť,
• pocit na odpadnutie,
• mdloba,
• zhoršená schopnosť sústrediť sa.

Typické je, že sa ťažkosti môžu zhoršiť napríklad pri rýchlom postavení, po dlhšom státí, v horúčave alebo pri nedostatku tekutín. Ak sa závraty a slabosť pravidelne objavujú práve po postavení, môže ísť o ortostatickú hypotenziu (náhly pokles krvného tlaku po postavení sa zo sedu alebo ľahu).

Samotná hodnota tlaku preto nie je všetko. Človek s prirodzene nízkym tlakom bez ťažkostí nemusí mať zdravotný problém, zatiaľ čo opakované závraty, pády alebo mdloby už stoja za konzultáciu s lekárom.

Ako zvýšiť nízky krvný tlak?

Ak máte nízky tlak, ale nespôsobuje vám žiadne ťažkosti, zvyčajne ho netreba cielene zvyšovať. Pri závratoch, slabosti alebo pocite na odpadnutie môžu pomôcť jednoduché režimové opatrenia. Pri ortostatickej hypotenzii sa odporúčajú ako prvý krok pred liekmi.

Vyskúšať môžete najmä:⁸

• dbajte na dostatočný príjem tekutín,
• vstávajte pomaly – najmä ráno z postele alebo po dlhšom sedení,
• vyhýbajte sa dlhému státiu a nadmernému teplu, ak vám zhoršujú ťažkosti,
• pri pocite na odpadnutie si sadnite alebo ľahnite; pomôcť môže aj prekríženie nôh a napnutie svalov nôh,¹
• ak vám tlak klesá po jedle, skúste menšie a častejšie porcie.

Ako sa nízky krvný tlak lieči?

Liečba nízkeho krvného tlaku závisí predovšetkým od jeho príčiny a od toho, či spôsobuje ťažkosti. Ak má človek prirodzene nižší tlak a cíti sa dobre, liečba často nie je potrebná. Pri symptomatickej hypotenzii je cieľom najmä zmierniť závraty, mdloby a riziko pádov, nie za každú cenu dosiahnuť konkrétnu hodnotu na tlakomeri.

Lekár sa najskôr snaží odhaliť a riešiť príčinu, napríklad dehydratáciu, stratu krvi alebo lieky, ktoré môžu tlak znižovať. Pri ortostatickej hypotenzii sa ako prvé využívajú režimové opatrenia. Ak nestačia a ťažkosti sú výrazné, lekár môže zvážiť aj lieky. Liečba musí byť individuálna, pretože lieky zvyšujúce tlak môžu mať nežiaduce účinky vrátane príliš vysokého krvného tlaku v ľahu.

Kedy s krvným tlakom vyhľadať lekára?

Jednorazovo vyššia alebo nižšia hodnota krvného tlaku ešte nemusí znamenať zdravotný problém. Lekára je však vhodné kontaktovať, ak sa nezvyčajné hodnoty opakujú, výrazne sa líšia od vašich bežných hodnôt alebo ich sprevádzajú ťažkosti.

Konzultáciu s lekárom neodkladajte najmä vtedy, ak:

• si opakovane nameriate vysoký krvný tlak,
• mávate veľmi nízky tlak sprevádzaný závratmi, slabosťou alebo pocitmi na odpadnutie,
• opakovane odpadávate,
• užívate lieky na krvný tlak a hodnoty sú napriek liečbe dlhodobo príliš vysoké alebo nízke,
• sa vaše hodnoty krvného tlaku náhle a výrazne zmenili.

Okamžitú zdravotnú pomoc vyhľadajte pri veľmi vysokom alebo nízkom tlaku sprevádzanom závažnými príznakmi, ako sú bolesť na hrudníku, výrazná dýchavičnosť, porucha vedomia, náhla slabosť alebo ochrnutie, problémy s rečou či náhla porucha videnia. Takéto príznaky môžu signalizovať akútny stav a nie je vhodné čakať, či sa tlak upraví sám.

Krvný tlak pod kontrolou začína pravidelným meraním

Vysoký ani nízky krvný tlak sa nedá spoľahlivo posúdiť iba podľa toho, ako sa cítite. Najmä hypertenzia môže dlhé roky prebiehať bez výraznejších príznakov, a preto má pravidelné meranie svoje miesto aj v prevencii.

Ak si tlak sledujete doma, používajte klinicky validovaný tlakomer, dodržiavajte správnu techniku merania a výsledky si zapisujte. Oveľa viac ako jedno náhodné číslo totiž napovie vývoj hodnôt v čase.

Zdroje

• ¹ Kawano, Y.: Diurnal blood pressure variation and related behavioral factors. 
• ² Williamson, L.: Blood pressure: What do the numbers mean and why do they matter?.
• ³ McEvoy, J. W. et al.: 2024 ESC Guidelines for the management of elevated blood pressure and hypertension.
• ⁴ Parati, G. et al.: Home blood pressure monitoring: methodology, clinical relevance and practical application: a 2021 position paper by the Working Group on Blood Pressure Monitoring and Cardiovascular Variability of the European Society of Hypertension.
• ⁵ Perrone-Filardi, P. et al.: Non-invasive cardiovascular imaging for evaluating subclinical target organ damage in hypertensive patients.
• ⁶ Filippini, T. et al.: Blood Pressure Effects of Sodium Reduction: Dose-Response Meta-Analysis of Experimental Studies.
• ⁷ Ricci, F. et al.: Cardiovascular morbidity and mortality related to orthostatic hypotension: a meta-analysis of prospective observational studies.
• ⁸ Logan, I. C. et al.: Effectiveness of non-pharmacological interventions to treat orthostatic hypotension in elderly people and people with a neurological condition: a systematic review.