Prvé príznaky demencie, ktoré si rodina často nevšimne

Čo je demencia?

Demencia je syndróm, teda súbor príznakov, ktorý vzniká v dôsledku rôznych ochorení alebo poškodení mozgu. Prejavuje sa zhoršovaním kognitívnych schopností. Charakteristické je, že tieto zmeny postupne zasahujú do každodenného fungovania a samostatnosti človeka.¹

Demencia nie je prirodzenou súčasťou starnutia. Vyšší vek síce patrí medzi jej najvýznamnejšie rizikové faktory, no za rozvojom demencie stojí konkrétne ochorenie alebo poškodenie mozgu. Najčastejšou príčinou je Alzheimerova choroba, existujú však aj ďalšie ochorenia vedúce k demencii.²

Najčastejšie formy demencie a čo za nimi stojí

Demencia môže vzniknúť v dôsledku rôznych ochorení a poškodení mozgu, preto poznáme viacero jej typov. Najčastejšou príčinou je Alzheimerova choroba, ktorá podľa WHO predstavuje približne 60 až 70 % prípadov demencie.²

Alzheimerova choroba
Ochorenie mozgu a najčastejšia príčina demencie, pri ktorej sa spočiatku typicky objavujú problémy s učením a zapamätaním nových informácií.¹

Vaskulárna demencia
Vzniká v dôsledku poškodenia ciev a narušeného prekrvenia mozgu, napríklad po cievnej mozgovej príhode, pričom prejavy závisia od miesta a rozsahu poškodenia.³

Demencia s Lewyho telieskami
Súvisí s hromadením bielkovinových usadenín, Lewyho teliesok, v mozgových bunkách a typické je napríklad výrazné kolísanie pozornosti a bdelosti počas dňa.⁴

Frontotemporálna demencia
Súvisí s poškodením najmä čelových a spánkových oblastí mozgu a často sa prejavuje zmenami správania, osobnosti alebo reči; častejšie sa objavuje v mladšom veku.¹

Prvé príznaky demencie, ktoré môžu zostať bez povšimnutia

Prvé prejavy demencie bývajú často nenápadné a rozvíjajú sa postupne. Rodina ich preto môže spočiatku pripisovať veku, únave alebo povahe človeka.3

Pozornosť si zaslúžia najmä opakujúce sa zmeny oproti tomu, ako človek fungoval predtým, napríklad:

• Zabúdanie nedávnych udalostí a rozhovorov - človek sa často pýta na to isté alebo zabudne, že už určitú činnosť vykonal.
• Problémy s bežnými činnosťami - úloha, ktorú roky zvládal bez problémov, mu zrazu robí ťažkosti (príprava známeho jedla, používanie spotrebičov).
• Ťažkosti s plánovaním a rozhodovaním - napríklad spravovanie financie,  platenie účtov alebo denného programu.
• Horšia orientácia - človek môže začať blúdiť aj na známych miestach alebo častejšie potrebovať navigáciu a pomoc s cestou.
• Problémy s vyjadrovaním - častejšie hľadá bežné slová alebo používa nesprávne pomenovania.
• Odkladanie vecí na nezvyčajné miesta - môže strácať prehľad o svojich činnostiach a nedokáže si spätne vybaviť, čo s predmetom urobil.
• Zmeny nálady, správania alebo osobnosti - rodina si môže všimnúť nezvyčajnú apatiu, podráždenosť, horší úsudok, nevhodné správanie alebo postupnú stratu záujmu o ľudí a aktivity.

„Starká mala celý život systém na účty. Každý bloček si odložila a poctivo nalepila do svojej účtovnej knihy, ktorú mala vždy pod telefónom. Mama si až po čase všimla, že napriek tomu zostalo niekoľko účtov nezaplatených.“
— Lucia, 34 rokov

„Mama piekla na každé Vianoce ten istý koláč. Recept poznala naspamäť a nepotrebovala ani váhu. Jedny Vianoce ma zavolala do kuchyne a spýtala sa, čo má vlastne urobiť ako ďalšie.“
— Martin, 51 rokov

„Dedko chodil roky do rovnakého malého obchodu. Raz sa vrátil až po veľmi dlhej dobe a tvrdil, že obchod presťahovali. V skutočnosti vošiel do vedľajšej ulice a nevedel nájsť cestu, ktorú poznal celé desaťročia.“
— Zuzana, 38 rokov

Zabúdanie vo vyššom veku alebo začínajúca demencia?

S pribúdajúcim vekom sa môže stať, že človeku trvá dlhšie vybaviť si meno, občas zabudne, kam položil okuliare, alebo potrebuje viac času na spracovanie nových informácií. Určité spomalenie myslenia a zmeny pamäti patria k bežnému starnutiu a samy osebe neznamenajú demenciu.⁵

Pri bežnom starnutí zostáva človek samostatný a často si dokáže pomôcť poznámkou, kalendárom alebo pripomienkou. Pri rozvíjajúcej sa demencii sú zmeny oproti jeho predchádzajúcim schopnostiam výraznejšie a postupujú.

Ako demencia postupuje?

Demencia zvyčajne nepostupuje zo dňa na deň, ale zmeny sa rozvíjajú postupne:⁶

• Mierne štádium (človek je ešte do veľkej miery samostatný) - človek môže potrebovať pomoc so správou financií, liekmi, nákupmi, cestovaním alebo organizovaním povinností, zatiaľ čo jedenie, obliekanie či osobnú hygienu ešte spravidla zvláda sám.
• Stredne ťažké štádium (pomoc potrebuje čoraz častejšie) - človek môže potrebovať pomoc pri obliekaní alebo hygiene, môže byť častejšie zmätený a môžu sa objaviť zmeny správania, nepokoj či podozrievavosť.
• Ťažké štádium (človek je odkázaný na pomoc druhých) - výrazne sa zhoršuje schopnosť komunikovať, postupne sa môžu pridať problémy s pohybom a človek môže byť úplne závislý od svojho okolia.

Čo môže zvyšovať riziko demencie?

Na vzniku demencie sa zvyčajne nepodieľa jedna jediná príčina. Riziko ovplyvňuje kombinácia veku, genetických predispozícií, zdravotného stavu, životného štýlu aj prostredia, pričom niektoré faktory ovplyvniť nedokážeme a iné aspoň čiastočne áno.⁷

Medzi faktory, ktoré ovplyvniť nedokážeme, patrí najmä:

• vyšší vek - riziko demencie s vekom výrazne rastie, hoci demencia nie je nevyhnutnou súčasťou starnutia,
• genetická predispozícia a rodinná anamnéza - niektoré genetické varianty môžu riziko určitých foriem demencie zvyšovať

Medzi faktory, ktoré môžeme aspoň čiastočne ovplyvniť, patria napríklad:

• vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, obezita a diabetes,
• fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu,
• nedostatok pohybu,
• neliečená strata sluchu alebo zraku,
• sociálna izolácia,
• poranenia hlavy.

A hoci rady ako viac sa hýbať, nefajčiť alebo si kontrolovať krvný tlak môžu znieť ako zdravotnícke klišé, netreba ich brať na ľahkú váhu. Starostlivosť o krvný tlak, metabolické zdravie, pravidelný pohyb, sluch či nefajčenie totiž nesúvisí iba s prevenciou srdcovo-cievnych ochorení, ale aj s dlhodobým zdravím mozgu a nižším rizikom rozvoja demencie.

Ako sa demencia diagnostikuje?

Diagnostika sa skladá z viacerých krokov a jej cieľom je zistiť či a ako sa zmenili kognitívne schopnosti človeka. Lekár sa preto zvyčajne pýta na pamäť, orientáciu, reč, správanie a zvládanie bežných činností, skontroluje užívané lieky a zdravotnú anamnézu a môže použiť krátke kognitívne testy. Súčasťou vyšetrenia môžu byť aj krvné testy.

Dá sa demencia liečiť?

Demenciu vo väčšine prípadov zatiaľ nedokážeme vyliečiť, liečba však môže zmierniť niektoré príznaky a pomôcť človeku dlhšie si zachovať každodenné fungovanie.

Dôležitou súčasťou starostlivosti je aj pravidelný pohyb, sociálny kontakt, zachovanie denných rutín, bezpečné prostredie a podpora rodiny.

Ako môže rodina pomôcť človeku s demenciou?

Rodina môže výrazne pomôcť najmä tým, že človeku vytvorí predvídateľné, pokojné a bezpečné prostredie a podporí ho v tom, čo ešte dokáže zvládnuť sám. Namiesto preberania všetkých povinností je vhodné zachovať jeho samostatnosť tak dlho, ako je to bezpečné.

V každodennom živote pomáha najmä:⁸

• udržiavať pravidelný denný režim a zaužívané činnosti,
• komunikovať pokojne, používať krátke a jednoduché vety a dopriať čas na odpoveď,
• využívať kalendár, poznámky, označenia či pripomienky,
• podporovať primeraný pohyb, sociálny kontakt a obľúbené aktivity,
• pri podráždenosti alebo zmätku sa nesnažiť za každú cenu dokazovať, kto má pravdu, ale skôr hľadať príčinu nepohody,
• postupne prispôsobovať mieru pomoci tomu, ako sa menia schopnosti človeka.

Dôležité je myslieť aj na samotného opatrovateľa. Starostlivosť o človeka s demenciou môže byť dlhodobá a psychicky aj fyzicky náročná, preto by nemala zostať iba na jednom členovi rodiny.

Ako prispôsobiť domácnosť človeku s demenciou?

Netreba ho naraz kompletne prerábať, veľké zmeny môžu človeka s demenciou skôr zmiasť. Úpravy je lepšie robiť postupne podľa toho, s čím začína mať problémy.

V praxi môže pomôcť:

• odstrániť voľné koberce, káble a ďalšie prekážky, o ktoré sa dá zakopnúť,
• zabezpečiť dobré osvetlenie chodieb, schodov a cesty na toaletu, najmä v noci,
• na dôležité miesta umiestniť jednoduché a dobre viditeľné označenia,
• lieky, čistiace prostriedky či nebezpečné predmety uložiť mimo ľahkého dosahu,
• v kúpeľni podľa potreby doplniť madlá, protišmykové prvky alebo sprchovaciu stoličku,
• pri zhoršenej stabilite a mobilite zvážiť vhodnú oporu pri chôdzi a pri dlhšom pobyte na lôžku aj polohovacie či antidekubitné pomôcky.

❓Často kladené otázky (FAQ)

Môže mať demencia aj fyzické príznaky?
Áno. V závislosti od typu a štádia sa môžu objaviť napríklad problémy s chôdzou a rovnováhou, stuhnutosť či spomalenie pohybov, tras, slabosť končatín alebo neskôr problémy s prehĺtaním a inkontinencia. Fyzický príznak sám osebe však neznamená demenciu a môže mať množstvo iných príčin.

Uvedomuje si človek, že má demenciu?
Niekedy áno, najmä v skorších štádiách. S postupujúcou demenciou však môže človek strácať schopnosť uvedomovať si vlastné ťažkosti a byť presvedčený, že je všetko v poriadku.

Môže sa demencia objaviť aj pred 65. rokom?
Áno, demencia sa môže objaviť aj pred 65. rokom života, vtedy hovoríme o demencii so skorým nástupom.

Ako rýchlo môže demencia postupovať?
Rýchlosť postupu demencie je veľmi individuálna, u niekoho sa stav zhoršuje pomaly počas mnohých rokov, u iného môže ochorenie napredovať výrazne rýchlejšie.

Čo robiť, keď človek odmieta ísť k lekárovi?
Skúste o vyšetrení hovoriť pokojne a bez nátlaku, ideálne ho prezentovať ako bežnú zdravotnú kontrolu, a ak odmietanie pretrváva, poraďte sa o ďalšom postupe s jeho praktickým lekárom.

Môže človek s demenciou zostať bývať sám?
Áno, najmä v skorších štádiách, pokiaľ dokáže bezpečne zvládať bežný život, no potrebu dohľadu a pomoci je potrebné priebežne prehodnocovať.

Prečo bývajú ľudia s demenciou večer zmätenejší?
Ide o tzv. sundowning, večer sa môže vplyvom únavy, horšieho osvetlenia a narušeného spánkového rytmu zhoršovať zmätenosť, nepokoj či dezorientácia.

Je demencia dedičná?
Nie vždy, genetika môže riziko niektorých foriem demencie zvyšovať, no väčšina prípadov demencie sa nededí priamo z rodiča na dieťa.

Článok má informačný charakter a nenahrádza odborné lekárske vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčanie lekára.

Zdroje

• ¹ Arvanitakis, Z., Shah, R. C., Bennett, D. A.: Diagnosis and Management of Dementia: A Review.
• ² World Health Organization (WHO): Dementia.
• ³ Robinson, L., Tang, E., Taylor, J. P.: Dementia: timely diagnosis and early intervention.
• ⁴ Karantzoulis, S., Galvin, J. E.: Distinguishing Alzheimer’s disease from other major forms of dementia.
• ⁵ Harada, C. N., Natelson Love, M. C., Triebel, K. L.: Normal Cognitive Aging.
• ⁶ Jack, C. R. Jr. et al.: Revised criteria for diagnosis and staging of Alzheimer’s disease: Alzheimer’s Association Workgroup.
• ⁷ Scheltens, P. et al.: Alzheimer’s disease.
• ⁸ Livingston, G. et al.: Dementia prevention, intervention, and care: 2020 report of the Lancet Commission.