Čo je to oxygenoterpia? Prečítajte si viac o účinkoch, výhodách a využití koncentrovaného kyslíka

Čo je oxygenoterapia a ako funguje?

Oxygenoterapia, známa aj ako kyslíková terapia, je liečebná metóda, pri ktorej človek vdychuje kyslík vo vyššej koncentrácii, než sa prirodzene nachádza vo vzduchu. Jej hlavným cieľom je zvýšiť množstvo kyslíka v krvi u ľudí, ktorých organizmus ho nedokáže prijímať v dostatočnom množstve.¹

Vzduch, ktorý bežne dýchame, obsahuje približne 21 % kyslíka. Kyslíkové koncentrátory dokážu z okolitého vzduchu oddeliť väčšinu dusíka a poskytovať kyslík s koncentráciou približne 85 až 95 %, v závislosti od konkrétneho zariadenia.¹

Pri oxygenoterapii sa kyslík najčastejšie podáva cez nosovú kanylu alebo kyslíkovú masku. Po vdýchnutí sa dostáva do pľúc, odkiaľ prechádza do krvi a následne sa prenáša k jednotlivým orgánom a tkanivám. Ak má človek nedostatok kyslíka v krvi (hypoxémiu), správne nastavená oxygenoterapia môže pomôcť obnoviť jeho potrebnú hladinu.²

Dôležité je však vedieť, že viac kyslíka automaticky neznamená viac zdravotných benefitov. U zdravého človeka s normálnou saturáciou nemusí dodatočné podávanie kyslíka prinášať úžitok. Pri liečbe preto záleží na zdravotnom stave, správnom dávkovaní a odporúčaní lekára.²

Aké sú účinky a výhody oxygenoterapie?

Kyslík je nevyhnutný na správne fungovanie mozgu, srdca, svalov aj ďalších orgánov. Keď ho telo nedokáže prijímať dostatok, môže sa objaviť únava, dýchavičnosť, slabosť či problémy so sústredením. Oxygenoterapia pomáha doplniť chýbajúci kyslík a predchádzať komplikáciám, ktoré môže jeho dlhodobý nedostatok spôsobiť.

Zlepšuje okysličenie krvi a zásobovanie orgánov kyslíkom

Najdôležitejším účinkom oxygenoterapie je zvýšenie hladiny kyslíka v krvi pri hypoxémii. Vďaka tomu sa môže zlepšiť jeho dostupnosť pre orgány a tkanivá, ktoré ho potrebujú na svoje fungovanie. Správne nastavená kyslíková terapia má preto význam najmä u pacientov, ktorých pľúca nedokážu zabezpečiť dostatočné okysličenie krvi.²

Môže zmierniť niektoré príznaky nedostatku kyslíka

Nízka hladina kyslíka v krvi sa môže prejavovať dýchavičnosťou, zrýchleným dýchaním, únavou či zhoršenou koncentráciou. Ak tieto ťažkosti súvisia s hypoxémiou, doplnkový kyslík môže pomôcť zmierniť ich prejavy.

Samotná dýchavičnosť však nemusí znamenať nedostatok kyslíka. U ľudí s normálnou saturáciou nemusí oxygenoterapia priniesť úľavu, preto je dôležité najskôr zistiť príčinu problémov.²

Pri niektorých chronických ochoreniach môže predĺžiť život

Význam oxygenoterapie potvrdzujú aj dlhodobé klinické výskumy. U pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) a závažným, dlhodobým nedostatkom kyslíka v krvi môže pravidelná domáca oxygenoterapia zlepšiť prežívanie.

Odborné odporúčania American Thoracic Society vychádzajú z klinických štúdií, ktoré preukázali nižšie riziko úmrtia u pacientov využívajúcich dlhodobú kyslíkovú liečbu. Tento prínos sa však týka konkrétnej skupiny pacientov so závažnou hypoxémiou, nie všetkých ľudí s ochorením pľúc.³

Pomáha pri zvládaní vybraných akútnych zdravotných stavov

Oxygenoterapia je dôležitou súčasťou zdravotnej starostlivosti aj pri niektorých akútnych ochoreniach a stavoch, pri ktorých dochádza k nedostatočnému okysličeniu krvi. Môže ísť napríklad o závažný zápal pľúc alebo akútne zhoršenie chronického pľúcneho ochorenia.

V takýchto situáciách pomáha udržiavať potrebnú hladinu kyslíka, zatiaľ čo zdravotníci liečia samotnú príčinu problémov.2

A čo regenerácia, energia či športový výkon?

Oxygenoterapii sa často pripisujú aj účinky, ako je zvýšenie energie, lepšia regenerácia po fyzickej záťaži, posilnenie imunity či zlepšenie stavu pokožky. Pri zdravých ľuďoch s normálnou hladinou kyslíka však zatiaľ nemáme dostatok kvalitných dôkazov, že by bežné vdychovanie koncentrovaného kyslíka prinášalo tieto výhody.

Kyslíková terapia má svoje nezastupiteľné miesto v medicíne, no nemožno ju považovať za univerzálny spôsob, ako zvýšiť výkonnosť alebo zlepšiť celkové zdravie.

Kedy sa oxygenoterapia využíva?

Oxygenoterapia sa využíva pri zdravotných stavoch, keď telo nedokáže prijímať dostatok kyslíka.

Chronické ochorenia pľúc

Kyslíková terapia pomáha najmä pacientom s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) alebo niektorými intersticiálnymi pľúcnymi ochoreniami, pri ktorých dochádza k nedostatočnému okysličovaniu krvi.³

Akútne zdravotné problémy

Doplnkový kyslík sa podáva napríklad pri závažnom zápale pľúc, respiračnom zlyhávaní alebo náhlom zhoršení chronického pľúcneho ochorenia, ak sú sprevádzané nedostatkom kyslíka v krvi. Pomáha udržiavať potrebnú hladinu kyslíka, kým zdravotníci liečia príčinu ťažkostí.2

Nedostatok kyslíka počas spánku alebo pohybu

Niektorým pacientom výrazne klesá saturácia kyslíka počas fyzickej aktivity alebo spánku. V závislosti od príčiny a výsledkov vyšetrení môže lekár odporučiť doplnkový kyslík aj v týchto situáciách.³

Výšková choroba

Vo vysokých nadmorských výškach sa do organizmu dostáva menej kyslíka, čo môže vyvolať bolesti hlavy, nevoľnosť či závraty. Doplnkový kyslík môže pomôcť zmierniť príznaky výškovej choroby, no pri vážnych ťažkostiach je nevyhnutný zostup do nižšej nadmorskej výšky.⁴

Domáca oxygenoterapia

Pacienti, ktorí potrebujú pravidelné podávanie kyslíka, môžu liečbu absolvovať aj doma pomocou kyslíkového koncentrátora. O vhodnosti oxygenoterapie, jej dĺžke a potrebnom prietoku kyslíka vždy rozhoduje lekár.³

Oxygenoterapia pri výškovej chorobe: Pomáha kyslík vo vysokých nadmorských výškach?

Výlet na peruánske Dúhové hory, turistika v Himalájach či výstup na vysokohorské vrcholy môžu byť pre organizmus poriadnou skúškou. S rastúcou nadmorskou výškou totiž klesá atmosférický tlak, a tým aj množstvo kyslíka, ktoré sa pri nádychu dostáva do krvi. Telo potrebuje čas, aby sa novým podmienkam prispôsobilo.

Výšková choroba sa môže objaviť už približne od 2 500 metrov nad morom, najmä pri rýchlom výstupe bez dostatočnej aklimatizácie. Medzi typické príznaky patria bolesti hlavy, nevoľnosť, závraty, únava či nechutenstvo.⁴

Ako pomáha doplnkový kyslík?

Pri výškovej chorobe môže podávanie koncentrovaného kyslíka zvýšiť jeho hladinu v krvi a zmierniť nepríjemné príznaky. Využíva sa napríklad vo vysokohorských zdravotníckych zariadeniach alebo pri pomoci turistom, ktorým sa počas výstupu náhle priťaží.

Odborné odporúčania potvrdzujú, že nepretržité podávanie doplnkového kyslíka môže priniesť úľavu pri akútnej výškovej chorobe. Krátke nadýchnutie z malej prenosnej kyslíkovej nádobky však nemusí stačiť na dlhodobejšie zlepšenie zdravotného stavu.⁴

Najlepšou prevenciou zostáva postupná aklimatizácia.

Kyslíková fľaša alebo kyslíkový koncentrátor: Aký je medzi nimi rozdiel?

Obe zariadenia slúžia na podávanie doplnkového kyslíka, líšia sa však spôsobom jeho získavania a používania. Kyslíková fľaša obsahuje zásobu stlačeného kyslíka, zatiaľ čo kyslíkový koncentrátor ho priebežne získava z okolitého vzduchu. Každé riešenie má svoje výhody a výber závisí predovšetkým od potrieb pacienta.

Kyslíkové fľaše sú praktické v situáciách, keď nie je dostupná elektrina alebo je potrebný záložný zdroj kyslíka. Menšie modely umožňujú aj prenášanie.

Pri pravidelnej domácej oxygenoterapii môže byť praktickejší kyslíkový koncentrátor, pretože nevyžaduje opakované dopĺňanie kyslíka. Prenosné modely navyše umožňujú väčšiu voľnosť pohybu mimo domova. O vhodnom zariadení aj potrebnom prietoku kyslíka by mal vždy rozhodnúť lekár.

Kedy siahnuť po kyslíkovej fľaši?

Kyslíkové fľaše umožňujú podávanie koncentrovaného kyslíka aj bez elektriny. Dostupné sú v rôznych veľkostiach, od menších prenosných nádob až po väčšie zdravotnícke fľaše. Ich hlavnou výhodou je prenosnosť, preto sa využívajú napríklad pri preprave pacientov alebo ako záložný zdroj kyslíka.

Svoje využitie majú aj vo vysokých nadmorských výškach, kde môžu pomôcť pri príznakoch výškovej choroby. Kyslík však nenahrádza postupnú aklimatizáciu ani zostup do nižšej nadmorskej výšky pri vážnych ťažkostiach.⁴

Praktickou pomôckou je pulzný oxymeter, ktorým si môžete orientačne zmerať saturáciu kyslíka v krvi. Vo vysokých nadmorských výškach však bývajú hodnoty prirodzene nižšie, preto je dôležité sledovať aj prípadné príznaky výškovej choroby, nielen číslo na displeji.⁵

Aké príslušenstvo je potrebné na oxygenoterapiu?

Na podávanie kyslíka nestačí iba kyslíkový koncentrátor či tlaková fľaša. Potrebné je aj vhodné príslušenstvo, ktoré zabezpečí prívod kyslíka k pacientovi. Jeho výber závisí od spôsobu liečby a odporúčania lekára.

• Nosová kanyla: Tenká hadička s dvoma krátkymi vývodmi, ktoré sa vkladajú do nosových dierok. Umožňuje pohodlné podávanie kyslíka aj počas rozprávania či jedenia.
• Kyslíková maska: Zakrýva nos a ústa. Používa sa najmä v situáciách, keď je potrebný iný spôsob podávania kyslíka než cez nosovú kanylu.
• Kyslíkové hadičky: Spájajú zdroj kyslíka s kanylou alebo maskou. Dôležitá je ich kompatibilita so zariadením a správna dĺžka.
• Zvlhčovač kyslíka: Pri niektorých spôsoboch dlhodobej oxygenoterapie môže pomôcť zmierniť vysušovanie slizníc. Jeho použitie však nie je potrebné u každého pacienta.
• Pulzný oxymeter: Praktický prístroj na orientačné meranie saturácie kyslíka v krvi a pulzovej frekvencie. Pomáha sledovať hodnoty, nenahrádza však lekárske vyšetrenie.

Pri výbere príslušenstva vždy overte jeho kompatibilitu s konkrétnym zariadením. Nosové kanyly, masky aj ďalšie pomôcky treba pravidelne čistiť alebo vymieňať podľa pokynov výrobcu.

❓Často kladené otázky (FAQ)

Je oxygenoterapia bezpečná?
Áno, pri správnom dávkovaní a dodržiavaní bezpečnostných pravidiel. Nadmerné podávanie kyslíka však môže byť pri niektorých ochoreniach škodlivé.

Môže oxygenoterapiu využívať aj zdravý človek?
Zdravý človek s normálnou hladinou kyslíka v krvi oxygenoterapiu spravidla nepotrebuje. Jej dodatočné využívanie nemá preukázané všeobecné zdravotné prínosy.

Aká je normálna saturácia kyslíka v krvi?
U väčšiny zdravých dospelých sa saturácia kyslíka (SpO₂) na úrovni mora pohybuje približne medzi 95 až 100 %. Vo vyšších nadmorských výškach alebo pri niektorých ochoreniach môžu byť hodnoty nižšie.

Pomáha oxygenoterapia pri únave a regenerácii po športe?
U zdravých ľudí s normálnou saturáciou zatiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy, že by krátkodobé vdychovanie koncentrovaného kyslíka výrazne urýchľovalo regeneráciu alebo odstraňovalo únavu.

Dá sa kyslíkový koncentrátor používať doma bez odporúčania lekára?
Na liečebné účely sa to neodporúča. Lekár musí posúdiť potrebu oxygenoterapie a určiť správny prietok kyslíka aj dĺžku jeho podávania.

 

Zdroje

• Lareau, S. C., & Fahy, B.: Oxygen Therapy.
• O’Driscoll et al.: BTS Guideline for Oxygen Use in Adults in Healthcare and Emergency Settings.
• Jacobs, S. S., et al.: Home Oxygen Therapy for Adults with Chronic Lung Disease.
• Luks, A. M., et al. (2019). Wilderness Medical Society Clinical Practice Guidelines for the Prevention and Treatment of Acute Altitude Illness: 2019 Update.
• Hackett, P. H., & Shlim, D. R.: High-Altitude Travel and Altitude Illness.