Dekubity (preležaniny): Ako ich rozpoznať, liečiť a predchádzať im?

Čo sú dekubity a prečo vznikajú?

Dekubity, známe aj ako preležaniny, sú poškodenia kože a tkanív pod ňou, ktoré vznikajú najmä v dôsledku dlhodobého tlaku alebo tlaku v kombinácii s posúvaním tkanív. Keď človek zostáva príliš dlho v jednej polohe, tlak môže obmedziť prekrvenie zaťaženého miesta. Tkanivá tak nedostávajú dostatok kyslíka a živín, čo môže postupne viesť k ich poškodeniu.¹

Preležaniny sa najčastejšie objavujú u ľudí, ktorí sa nedokážu samostatne otočiť, posadiť alebo zmeniť polohu. Vzniknúť však môžu aj v priebehu niekoľkých hodín, najmä ak je pokožka dlhodobo vystavená silnému tlaku. Riziko zvyšujú aj ďalšie faktory, napríklad:

• Vyšší vek a krehká pokožka - koža je náchylnejšia na poškodenie.
• Obmedzená pohyblivosť - napríklad po operácii, úraze, cievnej mozgovej príhode alebo pri neurologických ochoreniach.
• Nedostatočná výživa a dehydratácia - môžu zhoršovať odolnosť pokožky a schopnosť hojenia.
• Inkontinencia a nadmerná vlhkosť - pokožka je citlivejšia na podráždenie a poškodenie.
• Poruchy citlivosti - človek nemusí cítiť nepríjemný tlak alebo bolesť, ktoré by ho inak upozornili na potrebu zmeniť polohu.
• Trenie a šmykové sily - napríklad keď sa pacient zosúva po posteli alebo ho pri presúvaní ťaháme po plachte.^1,2

Kde sa preležaniny najčastejšie tvoria?

Preležaniny najčastejšie vznikajú na miestach, kde sa kosti nachádzajú tesne pod pokožkou a medzi nimi a podložkou je len tenká vrstva mäkkého tkaniva. Najviac ohrozené sú päty, krížová oblasť, boky a zadok. Rizikové miesta sa však menia aj podľa toho, či váš blízky väčšinu času leží na chrbte, na boku alebo sedí.^2,3

• Pri ležaní na chrbte: Najväčšiu pozornosť venujte pätám, krížovej oblasti a kostrči. Preležaniny sa môžu vytvoriť aj na lopatkách, lakťoch či záhlaví.
• Pri ležaní na boku: Rizikové sú najmä bedrá, ramená, vonkajšia strana členkov a kolien. Tlak môže pôsobiť aj na ucho, ktoré zostáva pritlačené k vankúšu.
• Pri dlhodobom sedení: Preležaniny sa najčastejšie objavujú na zadku, predovšetkým v oblasti sedacích kostí. Ohrozená môže byť aj kostrč, chrbát či päty.³

Praktický tip: Keď svojmu blízkemu pomáhate s prezliekaním alebo osobnou hygienou, využite túto chvíľu aj na kontrolu pokožky. Všímajte si najmä začervenanie, zmeny farby kože alebo miesta, ktoré sú na dotyk nezvyčajne teplé, tvrdé či bolestivé. Preležanina sa totiž môže začať tvoriť ešte predtým, než sa na pokožke objaví otvorená rana. 1,2

Ako vyzerajú dekubity? 4 stupne preležanín

Preležaniny nemusia hneď vyzerať ako otvorená rana. Niekedy sa začínajú nenápadným začervenaním pokožky, inokedy sa objaví pľuzgier alebo hlbšie poškodenie tkaniva. Podľa rozsahu poškodenia rozlišujeme štyri základné stupne dekubitov.

^{Zdroj: Medical News Today: Stages of Pressure Ulcers.}

Dekubity 1. stupňa – začervenanie bez otvorenej rany

Pokožka zostáva neporušená, no na postihnutom mieste sa objavuje začervenanie, ktoré po jemnom zatlačení prstom nezbledne. Miesto môže byť bolestivé, teplejšie alebo tvrdšie než okolitá koža. Pri tmavšej pokožke nemusí byť začervenanie dobre viditeľné, preto si všímajte aj ďalšie zmeny. Ak si takéto miesto všimnete, odľahčite ho a kontaktujte zdravotníckeho pracovníka.^1,4

Dekubity 2. stupňa – poškodenie kože a pľuzgiere

V tomto štádiu už dochádza k poškodeniu povrchových vrstiev kože. Preležanina môže vyzerať ako plytká otvorená rana s ružovým alebo červeným spodkom, prípadne ako pľuzgier naplnený čírou tekutinou. Rana môže byť citlivá a bolestivá. Aj keď sa môže zdať malá, potrebuje odborné posúdenie a vhodné ošetrenie.^3,4

Dekubity 3. stupňa – hlboké poškodenie kože a podkožia

Preležanina zasahuje cez celú hrúbku kože až do podkožného tkaniva. V rane môže byť viditeľné žltkasté tukové tkanivo, no svaly, šľachy ani kosti ešte nie sú odhalené. Rana môže byť hlboká a niekedy sa pod jej okrajmi vytvárajú dutiny. Takéto poškodenie si vyžaduje odbornú liečbu a pravidelné sledovanie.^3,4

Dekubity 4. stupňa – poškodenie hlbokých tkanív

Ide o najhlbší zo štyroch základných stupňov. Poškodenie zasahuje do hlbších štruktúr a v rane môžu byť viditeľné alebo hmatateľné svaly, šľachy či kosti. Hrozia závažné komplikácie vrátane infekcie hlbokých tkanív alebo kostí. Liečba patrí do rúk zdravotníckych odborníkov a môže byť dlhodobá.^3,4

Dôležité: Nie každú preležaninu možno zaradiť do jedného zo štyroch stupňov. Niekedy je rana prekrytá odumretým tkanivom, takže jej skutočnú hĺbku nemožno určiť. Existuje aj hlboké poškodenie tkaniva, ktoré sa môže prejaviť tmavočerveným, fialovým alebo bordovým sfarbením pokožky, hoci koža ešte nemusí byť otvorená.⁴

Ak na pokožke svojho blízkeho spozorujete podozrivé zmeny, nečakajte, kým sa vytvorí otvorená rana. Miesto odľahčite a zabezpečte odborné posúdenie.

Ako predchádzať preležaninám pri domácej starostlivosti?

Ak sa staráte o blízkeho, ktorý trávi väčšinu času na lôžku, prevencia preležanín by mala byť súčasťou každodennej starostlivosti. Dobrou správou je, že riziko ich vzniku môžete výrazne znížiť kombináciou niekoľkých jednoduchých opatrení. Dôležité je najmä pravidelne meniť polohu tela, kontrolovať pokožku a zabezpečiť vhodné podmienky na odpočinok. 1

Pravidelné polohovanie a zmena polohy tela

Keď človek dlho leží alebo sedí v rovnakej polohe, na určité miesta tela neustále pôsobí tlak. Pravidelnou zmenou polohy pomáhate tento tlak zmierňovať a chránite pokožku pred poškodením.

Ako často pacienta polohovať? Neexistuje jeden časový interval vhodný pre každého. Frekvencia závisí od pohyblivosti, zdravotného stavu, stavu pokožky aj typu matraca. U ľudí s vysokým rizikom vzniku dekubitov môže byť potrebné polohovanie každé 2 až 4 hodiny, konkrétny plán by však mal určiť zdravotnícky pracovník.

Pri polohovaní myslite na niekoľko zásad:

• Pacienta pri presúvaní neťahajte po plachte. Použite vhodnú presúvaciu pomôcku, aby ste obmedzili trenie a posúvanie pokožky.
• Ak to zdravotný stav umožňuje, pri ležaní na boku uprednostnite mierne natočenie tela približne o 30° namiesto priameho tlaku na bedrovú kosť.
• Päty odľahčite vhodnou pomôckou tak, aby sa nedotýkali matraca.
• Ak váš blízky dokáže aspoň čiastočne meniť polohu samostatne, povzbudzujte ho k pravidelnému pohybu podľa jeho možností.

Antidekubitný matrac a polohovacie pomôcky

Vhodný matrac pomáha rovnomernejšie rozložiť tlak na telo a znižovať zaťaženie najcitlivejších miest. Pri dlhodobom ležaní preto môže byť dôležitou súčasťou prevencie.

Antidekubitné matrace môžu byť penové alebo aktívne, pri ktorých kompresor pravidelne mení tlak vo vzduchových komorách. Výber závisí najmä od rizika vzniku preležanín, pohyblivosti a celkového zdravotného stavu pacienta.¹

Pomôcť môžu aj polohovacie vankúše či podložky, ktoré podopierajú jednotlivé časti tela. Dôležité je však ich správne umiestnenie, aby nevytvárali tlak na ďalších miestach.

Neviete, ktorý antidekubitný matrac vybrať? Pri rozhodovaní zohráva úlohu najmä pohyblivosť pacienta, riziko vzniku preležanín, nosnosť matraca a jeho kompatibilita s posteľou. Rozdiely medzi jednotlivými typmi aj praktické rady nájdete v našom článku ako vybrať antidekubitný matrac.

Starostlivosť o pokožku a hygiena

Pokožka, ktorá je dlhodobo vlhká alebo podráždená, je náchylnejšia na poškodenie. Preto je dôležité udržiavať ju čistú, primerane suchú a chránenú pred nadmernou vlhkosťou, najmä pri inkontinencii.^1,2

Pri každodennej hygiene používajte jemné čistiace prípravky, pokožku dôkladne, ale šetrne osušte a podľa potreby naneste ochranný bariérový prípravok. Vyhnite sa intenzívnemu treniu či masírovaniu začervenaných miest, pretože by ste mohli tkanivo ešte viac poškodiť.

Praktický tip: Pri prezliekaní alebo umývaní svojho blízkeho si vždy prezrite päty, krížovú oblasť, boky a ďalšie rizikové miesta. Ak spozorujete začervenanie, ktoré po odľahčení nezmizne, zmenu farby alebo poškodenie kože, zabezpečte odborné posúdenie.

Výživa, pitný režim a pravidelná kontrola pokožky

Na zdraví pokožky sa podieľa aj dostatočný príjem energie, bielkovín a tekutín. Podvýživa a dehydratácia môžu zvyšovať riziko poškodenia kože a zhoršovať hojenie rán.^1,2

Dbajte preto na pestrú stravu a primeraný pitný režim podľa zdravotného stavu vášho blízkeho. Ak má problémy s prijímaním potravy, nechcene chudne alebo má zníženú chuť do jedla, poraďte sa s lekárom či nutričným terapeutom.

Rovnako dôležitá je pravidelná kontrola pokožky. Všímajte si nielen začervenanie, ale aj zmeny teploty, tvrdosti či bolestivosti. Pri tmavšej pokožke môžu byť farebné zmeny menej nápadné.

Čo robiť, keď sa objaví preležanina?

Všimli ste si na pokožke svojho blízkeho začervenanie, pľuzgier alebo drobnú ranku? Dôležité je reagovať čo najskôr, pretože aj nenápadné poškodenie kože môže byť začínajúcim dekubitom. >

• Odľahčite postihnuté miesto. Pomôžte blízkemu zmeniť polohu tak, aby na poškodenú pokožku nepôsobil ďalší tlak.
• Pokožku nemasírujte ani nešúchajte. Mohli by ste tým poškodenie ešte zhoršiť.
• Sledujte zmeny. Všímajte si farbu pokožky, bolestivosť, opuch či vznik otvorenej rany.
• Kontaktujte zdravotníckeho pracovníka. Aj začínajúcu preležaninu je vhodné odborne posúdiť. Otvorené rany neošetrujte agresívnymi dezinfekčnými prípravkami bez odporúčania odborníka.^1,4

Pozor: Ak sa objaví horúčka, hnis, šíriace sa začervenanie alebo výrazné zhoršenie stavu, vyhľadajte lekársku pomoc bezodkladne. Môže ísť o príznaky infekcie.

Ako sa liečia dekubity?

Liečba preležanín závisí od stupňa poškodenia kože, hĺbky rany a celkového zdravotného stavu pacienta. Zatiaľ čo pri dekubitoch 1. stupňa môže stačiť dôsledné odľahčenie postihnutého miesta a ochrana pokožky, hlbšie rany si vyžadujú odbornú liečbu.^1,3

Ako dlho sa dekubity hoja? Povrchové poškodenie sa môže pri správnej starostlivosti zlepšiť pomerne rýchlo, zatiaľ čo hlboké preležaniny sa môžu hojiť týždne až mesiace. V niektorých prípadoch je potrebný aj chirurgický zákrok.³

Dôležité je, aby liečbu otvorených a hlbších preležanín viedol zdravotnícky pracovník. Domáca starostlivosť je jej dôležitou súčasťou, no nenahrádza odborné ošetrenie rany.

Kedy s preležaninami vyhľadať lekára?

Lekára alebo zdravotnú sestru kontaktujte už pri prvých príznakoch preležaniny, napríklad ak si všimnete začervenanie, ktoré po jemnom zatlačení nezbledne, pľuzgier alebo otvorenú ranku. Včasné odborné posúdenie pomáha zabrániť ďalšiemu poškodeniu tkaniva.^1,5

Pamätajte: Pri preležaninách nie je potrebné čakať, kým sa vytvorí hlboká rana. Čím skôr sa začne s vhodnou starostlivosťou, tým väčšia je šanca predísť komplikáciám.

❓Často kladené otázky (FAQ)

Môže sa preležanina vytvoriť aj pri sedení?
Áno. Dekubity nevznikajú iba pri ležaní. Dlhodobé sedenie bez zmeny polohy môže viesť k poškodeniu pokožky, najmä v oblasti sedacích kostí a kostrče. Riziko sa týka aj ľudí na invalidnom vozíku alebo tých, ktorí väčšinu dňa presedia v kresle.

Čím natierať začínajúce preležaniny?
Na začervenané miesta by ste nemali automaticky nanášať rôzne masti či dezinfekčné prípravky. Najdôležitejšie je okamžite odľahčiť postihnuté miesto a zabezpečiť odborné posúdenie.

Ako predchádzať preležaninám pri inkontinencii?
Pri inkontinencii je dôležité pravidelne kontrolovať a vymieňať absorpčné pomôcky, pokožku šetrne očistiť a podľa potreby chrániť vhodným bariérovým prípravkom. Dlhodobý kontakt pokožky s močom alebo stolicou môže zvyšovať riziko jej poškodenia. Rovnako dôležité zostáva pravidelné odľahčovanie rizikových miest.

Prečo sa preležanina nehojí, aj keď používame antidekubitný matrac?
Antidekubitný matrac pomáha rozložiť tlak, ale sám osebe nezaručuje zahojenie preležaniny. Hojenie ovplyvňuje aj pravidelné polohovanie, výživa, prekrvenie, pridružené ochorenia či prípadná infekcia. Ak sa rana nezlepšuje alebo sa zhoršuje, je potrebné prehodnotiť liečbu so zdravotníckym pracovníkom.

Zdroje

• ¹ National Institute for Health and Care Excellence (NICE): Pressure ulcers: prevention and management. Clinical guideline CG179.
• ² Lyder, C. H., Ayello, E. A.: ⁠Pressure Ulcers: A Patient Safety Issue.
• ³ Zaidi, S. R. H., El Khatib, S., Sharma, S.: ⁠Pressure Injury.
• ⁴ Edsberg, L. E., Black, J. M., Goldberg, M., McNichol, L., Sieggreen, M.: ⁠Revised National Pressure Ulcer Advisory Panel Pressure Injury Staging System.
• ⁵ National Health Service (NHS): ⁠Pressure ulcers (pressure sores).